Na základe osobnej slúsenosti, ktorá vychádzala zo situácie, kedy som sa ako spoluvlastník pozemku kde mám 1/2 podiel až po niekoľkých rokoch dozvedel že je užívaný bez môjho vedomia, spolumajiteľ s nim nakladal ako keby som neexistoval, užívateľ sa so mnou takmer nevybavoval a žiadny nájom nikdy neuhradil a obec sa k veci postavila tak, že možem byť vlastne rád, že tam nerastie buryna,  starosta spôsobom jemu vlastným sa miesto skutočného a pravdivého objasnenia danej záležitosti počas konania zastupiteľstva postavil do role akéhosi pseudomoralistu - samozrejme pokrytecky a zavádzajúco interpretujúc stav danej veci som sa rozhodol poukázať na to, v akom stave sa nachádza podnikanie v oblasti poľnohospodárstva v malých obciach, kde poväčšine starší občania nemajú silu a energiu brániť sa, alebo poznať či chápať, čo sa vlastne v danej oblasti  deje ...

     Komunikáciu, alebo interakciu s občanom možno považovať za základnú a najelementárnejšiu činnosť pri výkone funkcie verejného činiteľa. To znamená vedieť aktívne prijímať a spracovávať podnety a informácie zo strany tých, koho zastupuje. V žiadnom prípade to neznamená ignorovať a nereagovať.

     Ako to vyzerá v praxi? Jedno sa deklaruje, druhé sa praktizuje – či skôr nepraktizuje. Aj keď sa hovorí, že múdry sa učí na chybách druhých a hlúpy na svojich, v prípade komunikácie občana s orgánom obce to asi neplatí – jednak to, ako obec či jej zástupca komunikuje, alebo nekomunikuje s občanmi sa overuje až reálnym výkonom jeho funkcie a jednak v menšej obci platia akési nepísané pravidlá v duchu „radšej sa nepriznám že mám zlú skúsenosť ako by som mal byť stredobodom pozornosti, prípadne útokov zo strany spriaznencov daného nekomunikujúceho orgánu. Obec je malá a klebety sa šíria rýchlosťou svetla ... Je to typické strkanie hlavy do piesku – čo umožňuje, aby sa daný orgán choval naďalej tak, ako sa choval doteraz.

Ako sa naklada s majetkom obcanov, alebo vynaliezavost nepozna hranice ...

Politika je bitka záujmov, maskovaná ako zápolenie zásad. Ambrose Bierce