Žijem na rodnej hrude, ako aj niekoľko generácii mojich predkov. Samozrejme že tu zanechali svoju stopu aj v podobe nehnuteĺného majetku. Chtiac či nechtiac sa teda človek za určitých okolností stáva akýmsi správcom majetku, ktory neužíva. Napríklad poľnohospodárska a lesná pôda. Už dávno totiž nežieme v dobe, kedy sa naši predkovia museli živiť výlučne poľnohospodárstvom, ťažbou, či spracovaním dreva, alebo chovom dobytka.

     Za socializmu sa daná dilema riešit nemusela – štát to vyriešil za občanov po svojom. Po jeho páde nastala situácia, kedy sa sa najskor museli obnoviť a vysporiadať vlastnícke vzťahy. Stálo to nemálo úsilia, rodinných svárov a iným peripetií. Vyvstali nové otázky hopodárenia s vlastným majetkom - vznikli urbárske spoločenstvá, poľnohospodársku pôdu začali na základe nájomných zmlúv obrábať nové podnikateľské subjekty, často postavené na základoch zaniklých JRD. A tu nastáva veľmi zaujímavá anomália. Pokiaľ ceny za základne potraviny rástli od doby zániku socialistického zriadenia závratnou rýchlosťou, ceny za nájom poľnohospodárskej pôdy takmer vôbec a v súčastnosti sú v porovnaní s cenami produktov, ktoré sú na ních dopestované takpovediac smiešne.

     Regulácia podlieha zákonu č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon).
Podľa § 10 ods. 1 zákona výška nájomného je najmenej 1 % hodnoty pozemku určenej podľa osobitného predpisu, ktorým je Vyhláška MP SR č. 38/2005 Z. z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav.
     V prípade, že tangované pozemky nespĺňajú podmienku stanovenú v § 1 ods. 2 zákona, všeobecnú hodnotu nájmu za pozemky je možné stanoviť podľa Prílohy č. 3 písmeno G Vyhlášky MS SR č. 492/2004 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.

     Čo to znamená vo „voľnom preklade“? Z ohľadom na výšku hodnoty poľnohospodárskej pôdy sa nájom pohybuje doslova v „halieroch“. Teda v tom prípade, že sa pri stanovení bude vychádzať priamo z doporučenej výšky – teda 1 % hodnoty pozemku, čo sa samozrejme aj reálne deje.

      Ale ..., - daný údaj je len doporučujúci – to znamená najnižší, z ktorého sa má vychádzať. To ďalej znamená, že nájomný vzťah je stále vzťahom, ktorý má dve rovnocenné strany-  vlastníka a nájmcu.     

     Tak kde je problém? Asi v tom, že nájomcovia sa tvária, že vlastník može byť vlastne rád, že dostáva tú smiešnu odrobinku v podobe neuveriteľne smiešného nájmu. Nájomca však už svoju úrodu samozrejme nepredáva tak lacno, ale za trhovú cenu. Pri prepočítaní hektárového výnosu však zistíme, že nájomca má profit a vy, ako vlasník pozemku nemáte z neho takpovediac nič. Tu smiešnu čiastku ktorú za svoj pozemok dostávate v podobe „nájmu“ naozaj možno považovať za nič. A vyplácanie smiešného "nič", ktoré  niekto nazve nájmom je v danom ponímaní skor výsmechom.

     Jediný kto z daného stavu profituje je teda ten, kto pozemok užíva. Že kde to takto funguje? Pozrite sa okolo seba – všade, takže aj v našej rodnej obci. Alebo snáď nakupujete potraviny, zemiaky, kŕmne zmesi za pár halierov? Nie? Ale veď poľnohospodárstvo je presne taký istý biznis ako každé iné podnikanie – tak prečo práve poľnohospodár Vám platí takmer nič a pritom predáva za trhovú cenu? Že má aj iné náklady ako pohonné hmoty, postreky, sadivo, osivo a podobne? Ale veď náklady ma každý jeden podnikateľ. ´Viditeľnú časť jeho nákladov by mal tvoriť nájom za pôdu – tú pôdu ktorá je tým základným a najelementárnejším prvkom toho, aby mohol vôbec niečo pestovať a zarobiť. Že na Slovensku zaniká poľnohospodárska výroba? To ale nie je dovod na to, aby Vás niekto okrádal - vy za to nemožete a nemožete ani za politiku štátu, alebo jednoducho nekonkrencieschopnosť daného podnikateľa. Vy vlastníte majetok a máte právo pri jeho užívaní niekym iným dostávať riadny nájom.

     Že je tu orgán ktorý má občana chrániť? No, pokiaľ budete mať v obci starostu, ktorý sám o sebe údajne prehlasuje že nechce mať z nikým prieky, čo v podstate znamená, že v obci vládne bezprávie a stav kedy silnejší alebo ten, kto je kamarát či rodina jednoducho vyhráva, tak je to vcelku jasné ... Pravdy sa nedovoláte - naopak, je to tá najlepšia živná poda pre bezcharakternosť a pokrytectvo. Nie múdrosť, skúsenosť a odbornosť ale rodina a kamaráti - na tom stojí a padá fungovanie obce. Prioritami pre túto obec sa stalo plnenie súkromných cieľov určitých ľudí.

P.S. Dodnes som nedostal od miestneho podnikateľa ani halier a ani kúsok úrody, ktorú dopestoval na mojom pozemku. 3 roky užíva pozemok bezplatne, naviac pozemok, ktorý má zazmluvnený iný podnikateľský subjekt. Nevadí mu to a nevadí to ani miestnemu starostovi, hlavne že mu jeho chodenie do kostola umožní očistiť si svedomie - napríklad od toho, ako zavádza. Ak by som ja postupoval podľa starostovej logiky - bolo by možné zabrať akýkoľvek pozemok na ktorý je platná nájomná zmluva, ale ktorý daný nájomca neužíva a zdovodniť to akýmsi "dobrým úmyslom" v duchu nerastenia buryny. Buryna ako argument pre svojvoľné konanie, neplatenie nájmu, nepoužívanie zmlúv a dohod, nerešpektovanie vlastníckeho práva a podozrenie z možného osobného obohatenia sa ktoré z toho akosi vyplýva, kedže nájom platiť nechcem (a nájdem sto výhovovoriek, ciest a iných obštrukcií aby som to ani nerobil), ale zisk z využívania daného pozemku (a teda veci, či majetku) beriem. Hlúposť že? A nielenže kapitálna, ale doslova protiprávna. Zákonom stanovené odburynenie uplatňované a postihované obcou na určité pozemky aj keď to má plošnú platnosť - kedy sama obec nezabezpečuje riadne odburynenie je logikou koňa s klapkami na očiach - ide tam, kde ho poháňajú. Kto je pohonič je v tejto obci zrejmé. Tu nejde o tých pár drobných za nájom. Tu ide o morálne postoje, či charakter ľudí - miestneho podnikateľa, či podnikavca a starostu. Miestneho podnikavca ktorý podľa všetkého asi nebude žiadným prínosom pre túto obec (aké dane obci?) a ktorý naviac svoje aktivity robí evidentne na úkor občanov a vlastníkov pozemkov kde si "gazduje" (neuzátváranie zmlúv, neplatenie nájmu?). A starostu, ktorý chce kecať o morálnosti a pritom nepozná ani elementárny význam daného slova a ktorý sa síce snaží plniť to, čo sa od neho očakáva - bohužial z nesprávneho uhla pohľadu... Hambím sa - nie však za seba ...