Zaseknutý v nemom úžase … Nie, neohurila ma atmosféra divoko betońoveho centra mesta, ani neznepokojili tvrdo a ostro posobiace línie neštasne pozliepaných neidentifikovatelnych architektonických skvostov schúlených jeden vedľa druhého ako slepé mačence. Ohurila ma REKLAMA. Áno práve reklama – niežeby bola nejako zvlášť pútavá či inak odlišná. Je len jednou z mnohých, ktoré sa vyskytuju v centre mesta – presnejšie v okolí Mestského úradu. Táto je však iná – iná v tom, že je umiestnená na mieste, ktoré je miestom zázračným, ba priam umelecko – nedotknuteľným. Teda aspoň podľa tvrdenia doležitej pani zo spomínaného úradu. V minulosti – ešte ako SZČO som sa snažil o umiestnenie reklamnej vitrínky niekde v centre mesta – v časti pešej zóny. A skončil som pri budove bývaleho BANKA – presne oproti mestskému úradu. Správca budovy z umiestnením problém nevidel – odporučil ma však ešte na Mestsky úrad v Pov. Bystrici – na Útvar stratégie výstavby a rozvoja mesta, ktorý sa vyjadruje k podobným záležitostiam. „Adminstratívna banalita“, hovorím si – tak som pekne pripravil návrh umiestnenia a v kľude si šiel po pečiatočku. A tu zrazu prísna pani, ktorá mi celú vec absolútne a jednoznačne ozrejmila – že tam nie je možné umiestniť nič-ničovaké – na budove je vraj umelecká mozaika, ktorú mimochodom robil ešte jej bývalý spolužiak. No hotovo – ostal som v patovej situácii, tak som skúsil fintu zo žartom – že odľahčím atmosféru – „ale, ale veď mozajka je aj tak vypadaná – zavesím tak reklamu aspoň nebude vidieť tie veľké diery“. To som nemal povedať – to bol koniec – skrátka uzavreté – žiadnu reklamu na rozpadajúce sa „umelecné dielo nesmiernej hodnoty“. A tu zrazu – dva či tri ročky po mojom spomínanom fiasku s reklamou na spomínanej mozaike, spomínaného obchoďáku nie jedna, ale hneď niekoľko – ale veľkýých rekláám. Jaj ako rýchlo sa nám ten svet mení. Alebo niečo iné …?

jan Jablonovsky | 16. Máj 2010 | prečítané 46x

http://betablog.tyzden.sk/stat/2010/05/16/reklama-na-mozaiku/