Sudnictvo v byvalom socialistickom Ceskoslovensku obsahovalo prvky a charakteristiky ktore vychadzali z komunistickych vizii a “socialistickych poziadavok” – tym sa ospravedlnoval stav sudnictva v danej ere. Viac ako 20 rokov po pade komunizmu je vsak “moralny stav” nasho sudnictva v rovine, kedy je jeho ospravedlnitelnost takpovediac pofiderna – volnost, nepostihnutelnost, vytvorenie si mechanizmu nedotknutelnosti, spolocenska atmosfera a ekonomicke pomery dali niektorym nasim spoluobcanom do ruk velmi slusne karty.

     Nieco je samozrejme podlozene historiou, tradiciou, stereotypmi. Nieco vsak smrdi oportunizmom a nieco je prebrate snad z Darwinovej evolucnej teorie … Naviac v statnej sprave funguju mechanizmy, ktore mozno charakterizovat ako specifikum Slovenska – statny uradnik je autorita, ktora je u nas koncipovana v prvom rade mocensky a nie moralne.  A prave tento status vyhovuje – staci zdovodnenie konania sposobom “v sulade so zakonom” (oblubena slovna hracka politika a sudcu)  – a z pozicie, ktora je postavena na mocenskom zaklade si z moralnostou svojho konania  tazku hlavu nikto robit nemusi – co obcan postrehne prave az vtedy, ked sa dostane do situacie ktora vyzaduje napriklad rozhodnutie sudu, alebo sa jedna o beznu situaciu kde by mal byt opat napriklad sudca v rovnakom postaveni ako bezny obcan.

 

     Bezna kontrola STK, ci jazda automobilom – ak si typicky slovensky sudca vybavi STK tak, ze sa jej nezucastni ako bezny obcan, ktory si pokorne odstoji frontu, pripadne jazdi tak ze nedodrziava predpisanu rychlost nie je to urcite v poriadku. Kedze vsak na Slovensku sudcovska moc vychadza skor z mocenskej ako moralnej autority, nikoho to netrapi – obcan akosi s pokorou prijma fakt, ze to asi tak musi byt – sudca vyuzije len to, co mu spolocnost umozni a zalezitost ostane bez povsimnutia, pripadne – ak nastanu mensie komplikacie uradnik to jednoducho ustoji – ze je to do neba volajuce pokrytectvo, amoralnost? NEVADI…

 

     Z drobnosti sa skladaju veci vacsie a dane “malickosti” sa daju zovseobecnit a rozvinut. Obcan by mal mysliet pri posudzovani uradnika na dve zakladne veci – ak bude tolerovat urcite “svojske” spravanie sa, ci ziadat od uradnika nejaku sluzbu, atd., nech mysli na to ze pri zdeformovanom systeme plnom malickych sluzbiciek, ustupkov, protisluzbiciek, vyuzivania a zneuzivania svojho postavenia, ci priamo korupcie vacsieho rangu sa moze lahko stat, ze sa zdeformovany system otoci proti nemu – napriklad tak, ze uplatny sudca podrzi stranu silnejsiemu – aj ked bude obcan v prave. Kedze vsak sam napomohol deformacii systemu moze sa akurat tak nad sebou zamysliet. Druha vec na ktoru ma obcan mysliet je ta, ze kazdy plati tym cim moze – teda ze aj sudca za protisluzbicky, ktore z titulu svoje pozicie vyuziva a zneuziva musi obcas platit. Ak napriklad poskytne automechanik ako protisluzbu za nejaku vasu sluzbu ci tovar opravenie vasho auta, co asi poskytne za sluzbicku sudca? Netreba asi vela rozmyslat …

 

     Preto je kontrola, kritika a pozadovanie zmien sudnictva nie opravnenim obcana, ale doslova jeho povinnostou a zavazkom. Zavazkom voci sebe, spolocnosti a svojim detom. Bagatelizovanie v danom kontexte nie je namieste … Budte obozretni, vsimajte si spravanie sudcu ktory mozno zije prave vo vasom okoli, nebudte k jeho chovaniu lahostajny – ved prave on dostal opravnenie od Vas rozhodovat o Vas, tak preco by sme nemali pozadovat aby to bol clovek absolutne moralne bezuhonny. Ak chce sudca sudit, musi byt vzorom. Moralnym vzorom …