Choď na obsah Choď na menu
 


Sudcovská etika

 

Reagujem na rozhovor s pani Zuzanou Caputovou, ktora sa angazuje v zdruzeni VIA IURIS zo dna 12.9.2011 (Rozpravajme sa o sudcovskej etike  - internetove vydanie casopisu Tyzden). Zaujala ma jedna myslienka – eticky kodex sudcu.
     Ako vidiet pre sudcu bude najlepsim superom ten, kto dokonale pozna system – teda ludia odborne fundovani ktori sa v nom naviac pohybuju. Cesta etickeho kodexu sudcu moze byt jednym z klucovych rieseni sucastnej situacie v justicii. Kodexu, ktory by bol obsiahlejsi a bol by naozaj zavazny, jeho dodrziavanie prisne strazene a postihy za jeho porusenia exemplarne.
     Kodex sice je, ale skor asi ako akasi nutna sucast, ktora patri ku „kazdej demokratickej spolocnosti“ – zjednodusene aby sa dalo poukazat, ze ho mame. Realita je ale taka, ze je v podstate “mrtvy” a sudca sa snazi vsetko svoje konanie ospravedlnovat zakonnostou (zakonnost na slovensky sposob) – ktora je casto skor alibizmom, pripadne exemplarnym prikladom toho, ako sa dokaze sudca vo vykone svojho povolania zdokonalit – napriklad ze je schopny obdobnu vec rozhodnut na 100 roznych sposobov – zo sto roznymi (samozrejme zakonnymi) odovodneniami.
     Co je zakonne, nemusi byt moralne – v podmienkach slovenskeho sudnictva to plati na 100 percent (mozno by to mohlo byt priamo tazne motto, ktore by viselo v kazdej sudnej sieni – tym by sudcovia predisli nedorozumeniam medzi tym, co obcan ocakava a tym, co mu sucastny sudny system na Slovensku ponuka).
     Sudca je niekto, kto sa cely zivot zaobera pravom – ovlada ho (tak mal by – ale urcite vie, ako a co ak ide o nejaku pre neho vyznamnu vec) – vie sa v nom skratka pohybovat. Je to akasi hracia plocha kde je doma. Je to ako s futbalom – futbalista je dobry v tom co robi cely zivot, na co bol pripraveny, vyskoleny a v com sa neustale pohybuje – v hrani futbalu. Pri hrani futbaloveho zapasu napríklad proti niekomu kto je maratonec ma urcite futbalista navrch, nech uz je maratonec akokolvek fyzicky,a lebo inak zdatny – jednak v tom ze  ma skusenosti, pozna pravidla a samozrejme v dalsich a dalsich veciach ktore sa tykaju futbalu – skratka vie hrat futbal. Ak by vsak musel zapolit v inom sportovom odvetvi – nemuseli by byt jeho futbalove navyky zrovna platne. Napriklad take simulovanie faulu – vo futbale oblubena zdrziavacia, ci akasi natlakova taktika. Pri inom sporte by to asi platnost nemalo ziadnu.
      Tak je to aj zo sudnictvom – sudca hra s kartami, ktore dokonale ovlada. Ak sa snazi sudca stale otacat tlak verejnosti tak, ze ho chce udrzat v rovine upravy systemu, odvolavania sa na akesi interne problemy sudnictva, politicke tlaky a podobne, nie je to o nicom inom ako o snahe ostat hrat svoju hru, zo svojimi kartami na svojom hristi. 
     Preto je funkcia zdruzeni v akom sa napriklad angazuje aj pani Caputova, ktoru som spomenul v suvislosti z myslenkou kodexu naozaj nevyhnutna. Ma totiz odborne podlozenu schopnost rozlozit, oddelit a pomenovat to, co je naozaj podstatne a menej podstatne pre to, aby zacalo akesi znovuobrodenie sudnictva a to, co je len farizejska pretvarka urcitych sudcov.    
     Spravne, presne a dosledne pomenovanie problemu je ako urcenie spravnej diagnozy – urcenie spravnej dioagnozy umozni nasadit spravnu liecbu a zachranovat zivot. Pre urcenim spravnej diagnozy v pripade slovenskeho sudnictva je v prvom rade nutne pochopenie skutocnosti, ze sudca ako mocenska autorita zlyhal – zlyhal preto, pretoze si svoje postavenie upravil tak, ako mu vyhovovalo – a to prave na ukor moralnosti vykonu svojho povolania.
 
     Takze cesta regulacie sudnictva formou etickeho kodexu, ktory by bol obsiahlejsi, podrobnejsi, dodrziavanie prisne kontrolovane, senkcionovanie poruseni exemplarne a komisia by by bola zlozena najma z ludi mimo deformovaneho sudneho systemu (ktory uz davno stratil schopnost moralnej sebareflexie – ak ho na Slovensku vobec niekedy mal) je asi najlepsou cestou ako spravit z mocensky koncipovaneho postavenia autority sudcu a systemu, system moralny (zakonnost je samozrejma), ktory budu ludia respektovat a vazit si ho. Uz len posledna otazka – co s ludmi ktori sa neosvedcili – klamali, podvadzali, tazili zo systemu, su skorumpovani a nenapravitelne deformovani. Co s nimi?
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.